kayleigh

Videli ste už niekedy stratené mačiatko? Že nie???

Trasie sa od strachu a bojí sa dôverovať, ale je dosť šikovné, aby prežilo...

Keď som šla včera domov od kamošky, už sa stmievalo. Tvár mi hladkali hrejivé lúče zapadajúceho slnka a telo sa chvelo pod dotykom tenučkých letných šiat. Cítila som, ako zo mňa žiari pohoda, chuť do života a...nevinnosť.
Moje kroky sa ozývali široko-ďaleko sivou prašnou cestou, nado mnou si listy starých agátov ticho šepkali vyznania lásky.
Kráčala som neochvejne vpred, premýšľajúc o tom, aký je svet ružový...
...až kým ma z úvah nevytrhol tichý zvuk. Zbystrila som pozornosť, poobzerala sa naokolo...a tu zrazu...predo mnou sa v klbku krčí malá čierna gulička.
Malý čierny kocúrik.
Chudáčik chlpatučký, celý sa triasol od strachu.
Ja - ako správna milovníčka zvierat - som hneď pribehla k nemu...ochkala som a achkala, aký je krásny, rozkošnučký...no skrátka na spapanie. V tom momente sa zrodilo jeho meno...Miláčik (podľa jogurtu, ktorý som ako decko milovala).
Jeho hebká kožušinka ma šteklila pod prstami. Chvíľku sme sa hrali. Chvíľku si poležkal v mojom náručí, túlil hlavičku k mojej hrudi a potichu zaspávajúc počúval tlkot môjho srdca.
Nechcela som nechávať Miláčika samého uprostred ulice, kde na neho môžu číhať príšery v podobe psov, ľudí či iných zvieratiek. Tak sa stalo, že ani nevedel ako a zrazu bol u nás doma.
Detail, že máme už tri mačky a dvoch psov bol zanedbateľný.
Reakcie doma, na prítomnosť nového spolubývajúceho, boli presne podľa môjho očakávania. Sestra bola od šťastia celá bez seba, ale mamina neskákala od radosti po plafón.
Zvláštne je, že nebola jediná. Keď  som Miláčika nežne prepustila z náručia na podlahu terasy, prišli sa na neho pozrieť naše tri mačky. Obzerali "mladé mäsko". S tými výrazmi, aké sa im vtedy objavili na tvárach, v sebe veru šelmy nezaprú.
Kocúrik si z ich zúrivých pohľadov nič nerobil. Skrútil sa do klbka a zaspal...
Keď som sa bola dnes ráno pozrieť na toho drobčeka (trochu sa obávajúc o jeho život),  spokojne ležkal medzi našimi troma cicami, zelené očká ešte rozospaté a jemne priadol.
Ako som otvárala dvere do bytu, obzrela som sa. Jedna z mačiek na mňa ticho žmúrila a ja som v jej pohľade videla, že to nie je len môj miláčik...

Občas sa aj ja cítim ako stratená mačička. Naivne čakajúca, že ju niekto pritúli a bude ju chrániť a milovať . Ale bojí sa dôverovať ľuďom, lebo zažila už veľa sklamania...a preto sa musí hrať na dravú šelmu...